Všimli ste si, čo robia ľudia keď sa stane niečo zaujímavé, závažné, neobvyklé, fatálne, neopakovateľné, tragické alebo pre nich dôležité? Prvá reakcia človeka je siahnuť po mobilnom telefóne a začať natáčať video. Alebo v horšom prípade robiť fotky. Zachraňovať muža ktorý padol do koľajiska? Načo, veď z toho môže byť senzácia. Čo na tom, že ten človek za to zaplatil životom? Ale nedajte sa pomýliť, toto nerobia iba profesionálni fotografi. Na internete si môže vďaka youtube a facebooku užiť svojich 15 minút slávy naozaj každý. Takže ľudia chodia a točia a fotia a fotia a točia. Mať kvalitný záznam v dnešnej dobe nie je problém. HD kamera sa montuje pomaly aj do zubnej kefky.
Samozrejme, existuje aj veľmi pozitívny dôsledok tohto obrovského rozšírenia kamier a fotoaparátov. Plnia, spolu s internetom, významnú spravodajskú úlohu. Vytvoria záznam oveľa skôr než stihne doraziť štáb a začne natáčať reportáže (link1, link2).
No napriek tomu, že sa fotí a točí sa všetko a všade je veľký problém nájsť kvalitné fotografie a video. Fotoaparáty a hlavne mobilné telefóny s fotoaparátom má dnes už skutočne každý. Kvalita optiky je však veľakrát nedostatočná. Ak sa to spojí s nekvalifikovaným používateľom vy zrazu tápete v obrázku a premýšľate či je to Eiffelovka alebo kus lešenia, ktoré postavili neďaleko nepríliš šíkovní robotníci hovoriaci zvláštnym dialektom.
O čo však vďaka (alebo kvôli) kamerám prichádzame najviac, sú zážitky. Tým, že sa snažíme všetko zaznamenať a zvečniť, prichádzame o jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru okamihu. A tá sa nikdy nevráti. Ja som si to uvedomil na koncerte Keane v Prahe. Veľká väčšina ľudí mala vytiahnutý mobil a natáčala video. Pozrite si amatérske zábery z nejakého koncertu. Skutočne to stojí za to aby ste si prestali užívať koncert a natáčali video? Ja som presvedčený o tom, že určite nie.
Ďalšia vec je hazardovanie so životom iba kvôli tomu aby sme získali "drahocenný" záznam. Natáčať padajúcu strechu štadióna svojim smartfónom zvnútra, alebo hurikán z čo najkratšej vzdialenosti je ohrozovanie vlastného života a zaváňa to nomináciou na Darwinovu cenu (ktoré sa však bohužiaľ udeľujú výhradne in memoriam). Ak je však ohrozený iný život a ochranársky reflex je prehlušený egoistickou túžbou byť vidieť je to ešte oveľa horšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára