Kamerománia

Všimli ste si, čo robia ľudia keď sa stane niečo zaujímavé, závažné, neobvyklé, fatálne, neopakovateľné, tragické alebo pre nich dôležité? Prvá reakcia človeka je siahnuť po mobilnom telefóne a začať natáčať video. Alebo v horšom prípade robiť fotky. Zachraňovať muža ktorý padol do koľajiska? Načo, veď z toho môže byť senzácia. Čo na tom, že ten človek za to zaplatil životom? Ale nedajte sa pomýliť, toto nerobia iba profesionálni fotografi. Na internete si môže vďaka youtube a facebooku užiť svojich 15 minút slávy naozaj každý. Takže ľudia chodia a točia a fotia a fotia a točia. Mať kvalitný záznam v dnešnej dobe nie je problém. HD kamera sa montuje pomaly aj do zubnej kefky.

Samozrejme, existuje aj veľmi pozitívny dôsledok tohto obrovského rozšírenia kamier a fotoaparátov. Plnia, spolu s internetom, významnú spravodajskú úlohu. Vytvoria záznam oveľa skôr než stihne doraziť štáb a začne natáčať reportáže (link1, link2).

No napriek tomu, že sa fotí a točí sa všetko a všade je veľký problém nájsť kvalitné fotografie a video. Fotoaparáty a hlavne mobilné telefóny s fotoaparátom má dnes už skutočne každý. Kvalita optiky je však veľakrát nedostatočná. Ak sa to spojí s nekvalifikovaným používateľom vy zrazu tápete v obrázku a premýšľate či je to Eiffelovka alebo kus lešenia, ktoré postavili neďaleko nepríliš šíkovní robotníci hovoriaci zvláštnym dialektom.

O čo však vďaka (alebo kvôli) kamerám prichádzame najviac, sú zážitky. Tým, že sa snažíme všetko zaznamenať a zvečniť, prichádzame o jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru okamihu. A tá sa nikdy nevráti. Ja som si to uvedomil na koncerte Keane v Prahe. Veľká väčšina ľudí mala vytiahnutý mobil a natáčala video. Pozrite si amatérske zábery z nejakého koncertu. Skutočne to stojí za to aby ste si prestali užívať koncert a natáčali video? Ja som presvedčený o tom, že určite nie.

Ďalšia vec je hazardovanie so životom iba kvôli tomu aby sme získali "drahocenný" záznam. Natáčať padajúcu strechu štadióna svojim smartfónom zvnútra, alebo hurikán z čo najkratšej vzdialenosti je ohrozovanie vlastného života a zaváňa to nomináciou na Darwinovu cenu (ktoré sa však bohužiaľ udeľujú výhradne in memoriam). Ak je však ohrozený iný život a ochranársky reflex je prehlušený egoistickou túžbou byť vidieť je to ešte oveľa horšie.

Úvodom

Technológie ovplyvňujú náš každodenný život viac ako si myslíme. Niektorí z nás si to ani neuvedomujú. Pre ilustráciu a lepšiu predstavu si prečítajte nasledujúci krátky príbeh.

Kde bolo, tam bolo, žil raz v meste A jeden človek menom Jozef. Mal dobrú robotu a zakladal si na tom, aby mal vždy najnovšie výstrelky techniky. Pozrime sa na jeho bežný deň.
Jozef sa ráno zobudil a nemusel ani vstať z postele, no už mal v ruke mobil s internetom. Bol celý nedočkavý, či mu niekto lajkol status na facebooku, ktorý zanechal predchádzajúci večer. Vstávanie mu trvalo asi pol hodinu, pretože prechádzal novinky od svojich nespavosťou trpiacich priateľov. Urobil si bleskové raňajky (ak vôbec niečo jedol) a utekal do práce. Cestou si cez slúchadlá pustil obľúbenú hudbu, aby to odradilo každého, kto by sa s ním nedajbože chcel nezáväzne porozprávať. Prišiel do práce, kde mohol byť v kontakte aspoň skrz mobilný internet (ale tomu by už mohli zvýšiť rýchlosť, pretože chce prezerať nové fotky priateľov, zavesené na sociálnu sieť kým cestoval, a to načítavanie trvá neuveriteľne dlho). Medzitým Jozefovi prišlo upozornenie, že jeho najlepší kamarát má narodeniny, tak  mu cez počítač kúpil nejakú žartovnú vec v najbližšom internetovom obchode. Ešteže popoludní si to môže vyzdvihnúť. "Ďakujem ti, Internet, že si ma zase raz vytiahol z problémov", znie v jeho hlave, zatiaľ čo už zase šmátra po telefóne. Vráti sa domov a namiesto televízie zapína youtube a pozerá "Zostrih najväčších držkopádov za posledný mesiac". Náramne sa zabáva a vôbec mu nevadí ten kus mäsa z večere, ktorý sa váľa medzi enterom a pravým shiftom jeho nového notebooku. Pred spaním pozrie zo dva diely seriálu na svojom tablete a ide sa spať. Ale ešte predtým 9gag a pár najpopulárnejších meme obrázkov. Odkladá tablet a mobil na nočný stolík. Konečne zaspáva. A keď príde ráno a zazvoní mobilný budík, rozbehne sa tento kolotoč odznova.

Priznávam, že príbeh napísaný vyššie je trochu prehnaný. Je však prehnaný zámerne. Možno sa čitateľ pristihne pri tom, že sa v niektorých riadkoch spoznáva.

Tento blog nie je o nadávaní na technické novinky a vychytávky, je iba ohliadnutím sa späť koľko to moja vysokoškolská myseľ zvládne. Chcem totiž ukázať, že elektronika nie je životne dôležitá a v minulosti sme predsa dokázali žiť aj bez nej. A aj keď nám nepopierateľne pomáha v mnohých oblastiach neznamená to, že musíme dopadnúť ako hrdina z nášho príbehu. Človek nemusí hneď predávať orgány aby si kúpil najnovší iPhone a dosiahol tak požadovanú spoločenskú úroveň.

Život bez technologických noviniek bol totiž v mnohom lepší. V čom? To bude téma nasledujúcich príspevkov.